Parte

[EZ647]

Je to tak, že sa s niekým bavíte pred Vianocami a po Vianočnej dovolenke zistíte po príchode do práce že už tu dotyčný nie je.
Človek má kdejaké plány do budúcna, ale nie vždy to vyjde, nič tu po nás neostane. Alebo ostane, človek sa trápi celý život aby sa venoval veciam čo chce a čo musí a nakoniec takto.
Poslednú dobu si často všímam že človek po nástupe do dôchodku, po opustení práce sa nedožije ani jedného roku. Kolujú názory že po opadnutí pracovného stresu, sa stávajú takéto nepríjemné veci, nebolo to prvýkrát.

Takže česť vašej pamiatke páni! Stano 58†

Ďalší pán z údržby ktorého som nepoznal 52†
Ale človeka to vždy zasiahne v práci nech sa jednalo o kohokoľvek, aj keď sa jedná o veľkú firmu s vyše tisíc pracovníkmi.

Neviem či sa tu táto téma hodí, prosím druhého admina, ak to nie je vhodné, aby to vymazal.
Za inej nálady by som to asi nenačal, zajtra by som to už asi nenapísal.

Aj takto môže vyzerať prvý deň v práci po dovolenke v novom roku.

[jhradec]

Ten pocit znám.
Odložil jsem návštěvu spolužáka- až budu v důchodu- a pak mu jel na funus.
Prosím poučte se a neodkládejte setkání. Je to důležité.

[AdmineR]

Ja som zase skoro umrel v 2017. Po návrate z nemocnice sme založili s Erikom toto forum. Ešte som nemohol chodit, len sa plazit + úzke tunelové videnie. V tom čase som aj poskladal svoj prvý pc čo som z komponentov pozhananych rôzne po bazosi postavil doma na zemi na deke. Komponenty prichádzali v čase ked som ležal v nemocnici s otázkou prežijem/neprežijem?
Zázrakom som prežil, pc ide a forum tiež ....
Ale ponaučenie, urob všetko čo chceš a môžeš, neodkladaj, lebo nevieš či bude zajtra.

[EZ647]

AdmineR: práve preto som veľa krát premýšľal, že ak by niečo, tak práve na seba máš web len ty a k obsahu ani doméne sa nedostanem a museli by sme odznova, aj v prípade ak by boli zálohy